Život je hra
Zuzana Aichová
Buďte sami sebe motivátorom, koučom a kamarátom
Život nám nevychádza vždy v ústrety a svet nie je fér miesto. To neznie práve motivačne, však? : ) Na ceste za šťastnejším Ja nám však nepomôže, keď si budeme nahovárať, že všetko je super a nepriznáme si pravdu. Čo teda robiť, ako sa postaviť k tomu, keď sa s nami život nemazná? Predovšetkým si skúsme z toho nerobiť ťažkú hlavu. Jasné, že nie všetko sa dá prijať s ľahkosťou. No videli ste svetového futbalistu fňukať za každý nevydarený pokus o gól? Síce futbalisti sú vychýrení „filmári“ ale to je o inom : ) Zanadáva si a vzápätí sa začne sám povzbudzovať do ďalšieho výkonu. Je to typické správanie úspešných športovcov, priznať si neúspech i prehru, otriasť hlinu z oškretých kolien a hrať ďalej. Život je hra, v ktorej síce nie vždy vyhrávame, ale aj tak si to môžeme užiť. A to záleží len a len na nás. Na tom, ako sa k tej hre postavíme.
Niekedy sa nám zdá, že len nám sa stále deje neprávosť, že máme stále smolu. Zatrpknutým postojom však sami seba nastavujeme do polohy ustavičnej nespokojnosti. Hovorí sa, že človek priťahuje to, čo zo seba vydáva. Nie je to žiaden výmysel, je to zo života odpozorovaná ľudová múdrosť. Keď sa budeme usmievať, neprestanú sa nám síce v živote objavovať i negatívne momenty, no zmení sa náš postoj voči nim. A vďaka zmene postoja nielenže zvládneme všetko s väčšou ľahkosťou, ale podporíme aj našu motiváciu pre nový pokus obohatený o skúsenosť z predošlého. Dobre naladení a usmievaví ľudia zo seba vyžarujú čosi neodolateľne príťažlivé. Nielenže sa v ich spoločnosti dobre cítime, ale trochu im aj závidíme a hovoríme si: „Aj ja by som chcel byť stále tak dobre naladený. Kiež by som aj ja mal taký dobrý život. Aj ja by som bol taký pozitívny a veselý.“ Pritom netušíme, čo má ten človek za sebou. Možno i oveľa náročnejší osud, než ten náš. Iba sa dokáže na všetko, čo život prináša, pozrieť s nadhľadom a ľahkosťou. Nepripúta sa k nevydarenému zážitku, neobzerá sa za ním, nehorekuje nad ním, skrátka sa ním nezapodieva príliš dlho. Nechá ho tam, kde patrí, príjme ho ako súčasť svojich skúseností a ide ďalej. Dokonca sa na takýto negatívny moment dokáže pozrieť s porozumením či humorom. Niekto sa s takýmto darom narodí a je to veľké požehnanie. Ostatní sa však môžu pozitívnemu postoju naučiť. Zmena myslenia sa dá doslova natrénovať ako malá násobilka či jazda na aute. To tiež nejde každému hneď na prvý raz.
Skúste si to na jednoduchom príklade. Predstavte si, že sa ráno veľmi ponáhľate, všetko sa snažíte urýchliť a nedarí sa vám, pretože ste v strese, nešikovne chytíte šálku kávy, vypadne vám a rozbije sa. Nahromadený stres sa v okamihu premení na zlosť, soptíte, neviete nájsť handru, potom zistíte, že máte na oblečení fľak z kávy, no skrátka domino efekt ako vyšitý. Nedokážete vrátiť čas, šálka už je rozbitá, zrejme budete meškať do práce… Máte dve možnosti: buď prežijete nasledujúcu pol hodinu či hodinu v absolútne sebazničujúcom strese, že prídete neskoro a znemožníte sa, alebo sa nad to povznesiete, poviete si, aspoň si dám tú novú blúzku, čo som si odkladala, pustíte si v aute, alebo do slúchadiel obľúbenú hudbu, budete myslieť na dobrú opekačku z víkendu, a keď dorazíte do práce či na stretnutie, budú z vás ostatní cítiť dobré naladenie. Nie to nie je nezodpovednosť. Ospravedlníte sa, dnes sa skrátka deň nezačal podľa ideálnych predstáv, ale to sa stáva každému a iste to väčšina ľudí preto pochopí. A ak nie, nie je to váš problém, pretože Vy ste si to uznali aj sa ospravedlnili. Tým, že sa nesústredíte na trapas, ale na podstatu stretnutia, na ktoré meškáte, pôsobíte pripravene a vyžaruje z vás istota a na konci stretnutia si nikto nebude pamätať to, že ste meškali, ale to, ako ste pôsobili, ako ste reagovali a čo ste hovorili. Máte aj druhú možnosť, že sa budete preklínať za nešikovnosť, ľutovať sa, že to sa môže stať len vám, môžete si dokola predstavovať aký to bude trapas, keď prídete neskoro, projektovať si, čo si o vás všetci pomyslia, skrátka a dobre, úplne sa sami pred sebou znemožníte a spochybníte. Výsledkom bude neistota v prejave, zamĺknutosť na stretnutí a najhoršie na tom je to, že sa sami pred sebou budete cítiť úplne hrozne a nemožne.
Uvedomujete si o čom to je?
Je to len a len o tom, ako vidíte sami seba. Ako sa k sebe správate. Či si odpustíte aj nedokonalosti a ako prijmete nepriaznivé okolnosti. Či sa z nich zložíte, alebo ich budete vnímať s praktickým nadhľadom a hodíte to za hlavu. Pretože v konečnom dôsledku ide v našom živote o to, ako sa cítime a či sme šťastní, nie o to, ako nás vidia iní. Ich obraz o nás nemá vplyv na naše subjektívne šťastie. To len my tomu prikladáme často príliš veľkú váhu a ničíme sa predstavami o tom, ako pôsobíme na ostatných. Za svoje šťastie nesieme zodpovednosť iba my sami. Preto sme sami sebe tým najlepším koučom, psychológom, kamarátom a motivátorom. Vynadať a naložiť si dokážete dokonale, však? Buďte k sebe láskaví. Skúste so sebou hovoriť ako s niekým, koho chcete povzbudiť, potešiť. Dohovorte si, odľahčite ťaživú situáciu, potľapkajte sa po pleci a povzbuďte sa. Pokojne aj nahlas, keď vás nikto nepočuje Pochváľte sa, povedzte si, že to nič, to zvládnem, už som zvládol aj iné veci, aj toto dám, veď na to mám! Akokoľvek smiešne sa vám to môže zdať, funguje to. Skúšajte to a robte to stále. Nikto vám nikdy nebol viac po ruke, ako vy sami, tak to využite, povzbudzujte sa v zmene nazerania na život, motivujte samých seba k bezstarostnejšiemu prežívaniu.
V našich kurzoch osobného rozvoja nájdete veľa inšpirácií, návodov a postupov, ktoré vám pomôžu rásť a rozvíjať vašu schopnosť povzbudzovať sa a nachádzať vo vašom živote spokojnosť. Naše kurzy sú určené na samostatnú prácu v pohodlí domova, alebo kdekoľvek máte na to čas a priestor. Viac info nájdete v sekcii Naše kurzy.
Zuzana Aichová