Ťažké dni
Zuzana Aichová
Ťažké dni môžu byť výzvou k zmene a inšpiráciou. Využite ich vo svoj prospech.
Poznáte to – vstanete z postele tou nesprávnou nohou a od rána sa to na vás sype. Jedno za druhým ako domino efekt. Ráno si rozlejete kávu na čerstvo vyžehlenú blúzku, po ceste do práce vás zdrží zápcha a meškáte na dôležité pracovné stretnutie, na ktorom sa navyše nedozviete dobré správy, vaše dieťa vám oznámi, že neprešlo testom v škole a manžel volá, že mu nevyšiel biznis a budete musieť zrušiť plánovanú dovolenku. Po ceste domov sa zabudnete zastaviť v obchode, až doma vám napadne, že nemáte čo uvariť na večeru a dorazí vás, keď si spomeniete, že ste cez víkend s priateľmi dopili poslednú fľašu vína. Môže to znieť komicky, no niekedy nás na kolená dokážu dostať aj menej podstatné veci. Inokedy stačí jedna zlá správa a celý deň je v keli. Máte pocit, že už nič nespravíte, pretože sa nedokážete sústrediť a možno spravíte najlepšie, keď to na ten deň zabalíte a dáte si voľno.
Ešte ťažšie je predierať sa náročným obdobím, keď máte pocit, že sa vám rúca postupne celý život. A potom príde „posledná kvapka“ a tá vás úplne odstaví. Každý reaguje inak, niekto sa rozplače, niekto vypúšťa do okolia hnev, iný sa uzavrie do seba a mlčky trpí. Aj keď sme už v živote zažili všeličo, nikdy sa nestávame plne imúnnymi voči zlým správam a zlým dňom. Všetko zlé je však na niečo dobré. Že je to klišé? Je. A zároveň je to pravdivé tvrdenie. Skúste si spomenúť len na jeden taký prípad z vášho života, keď ste si časom uvedomili, že to zlé, čo vás stretlo, sa nakoniec ukázalo ako dobrá vec. Alebo to spustilo dobré veci, ktoré by sa bez tohto impulzu neudiali. Alebo to zmenilo vaše nazeranie na skutočnosť či dokonca konanie. Spravili ste čosi, čo by ste bez toho zlého nespravili. Nemuseli by ste, nenapadlo by vás to.
Ťažké dni či obdobia sú našimi učiteľmi. Tým, že nás odstavia a paralyzujú naše myslenie paradoxne vytvárajú priestor na pozastavenie a skoncentrovanie sa. Nedokážeme ovplyvniť chod všetkých udalostí, ani konanie druhých ľudí. Čo však ovplyvniť môžeme, je naša reakcia na situáciu. Ak ste dosť silný/-á, prebijete sa zlým dňom i obdobím ako statočný bojovník. Na konci budete právom unavený/-á a vtedy si doprajte chvíľku na zamyslenie. Prípadne sa stiahnite, ak máte pocit, že to už nemá zmysel či nevládzete odolávať fackám, ktoré ten deň či obdobie rozdáva. Nie je to hanba ani slabosť. Je to prirodzená potreba hľadať priestor pre ukľudnenie mysle. Využite to a skúmajte. Ak ste to „prebojovali“, pochváľte sa za to! Možno si hovoríte, že ste sa mali zachovať inak – aj to je v poriadku. Posúva vás to. Ukladajte si tieto vedomosti a nabudúce ich zužitkujte. Neriešte druhých, sústreďte sa na seba.
Len vaše konanie a postoje dokážete meniť, a preto je zbytočné míňať drahocenný čas na analyzovanie iných. Keď sa utiahnete do seba, skoncentrujete a utriedite svoje myšlienky, lepšie sa rozhodnete, čo a ako ďalej. Keby to nevybublalo, nemali by ste tú skúsenosť. Ak sa podarí upokojiť myseľ, podarí sa objaviť skryté zdroje energie a nových nápadov. V tom tichu mysle lepšie pochopíte celkový obraz. Posledná kvapka, ktorá vás dostala ku dnu, prestane hrať hlavnú úlohu a to vás oslobodí a umožní vnímať širšie súvislosti. Práve takéto negatívne zážitky nás často dokážu nakopnúť a dokážeme sa na veci pozrieť z iného uhla pohľadu. Naučte sa vnímať ťažkosti ako príležitosti. Ako sa bude meniť váš postoj k pozitívnejšiemu, vaše konanie sa automaticky zosúladí s vašim uvažovaním.
Niekedy sa na to stačí vyspať. Nikto nie je imúnny voči stresu a ťažkým chvíľam. Pamätajte, že práve vďaka nim sa však v živote učíme najviac. Ak ich dokážete prijať ako príležitosti a podarí sa vám spraviť čo len jednu zmenu v uvažovaní, zmierni to vaše trápenie a ďalší deň privítate s väčšou ľahkosťou.
Zuzana Aichová